Dňa 25.5.2007 o 15:00 SEČ posádka šéfovho auta v zložení Tomčík - vodič, Keška - veliteľ voza, Ukrajinka s Banďúrkou - zadné sedačky vyrazili z nášho okresného mesta rovno z práce na smer Častá, aby stihli otvorenie Festeátra 2007, na ktoré náš súbor dostal pozvanie od Divadla na Kolene.

   Z Ľubele vyrážali o 16:00 SEČ osádky pod vedením tankistov Erka a Buksu. V Buksovom tanku robil podávača munície Bugro, o pitný režim sa staral Capko č.1 a asistovali mu dcéry Capka č. 2. V Erkovom tanku robil nabíjača Kešo, o morálku sa starala Olinka a energiu jej dodávali Veronika s Luciou.

   V Častej nás už čakali s fajnovým gulášom a domácim vínečkom. Privítal nás aj veľký herec-divadelník p. Krivosudský. Vzhliadli sme divadelné predstavenia v podaní domáceho divadelného súboru s hrou Z dreva vyrezané a tisovského ochotníckeho divadla DAXNER s hrou Zvonodrozdovo. Záver prehliadky prvého dňa festivalu patril malackému Divadlu na hambálku s predstavením Rajda Majda. Potom sme sa chvíľu zabavili pri hudbe a prešli do 6-hviezdičkového hotela, ktorý v našej neprítomnosti slúži na telesné výchovy miestnej ZDŠ. Každý si povyberal svoje spacáky a nastala túžobne očakávaná noc. Druhý deň sme začali raňajšou očistou a raňajkami v prírode na záhumní obecného úradu. Potom sa celá skupina okrem šéfa a Bugra pobrala na miestny hrad Červený kameň. Šéf ostal strážiť základný tábor a Bugro "odúral" psy olizujúce blatník Babety tetky, ktorá v noci havarovala na tyčke za amfiteátrom. Nato už dorazil žandár Peterko do základného tábora s kulisami. Tisovčania vybrali šepkárke kliešťa a pobrali sme sa do amfiteátra stavať scénu. Jediné šťastie bolo, že Levičania hrali svoje predstavenie Návšteva mladej dámy v malej sále Kultúrneho domu, lebo naša jednočlenná technická čata bola vplyvom nočného pôsobenia "čkorcov" značne indisponovaná. Presne o 19:00 SEČ eurohymna dala znamenie, že Ľubeľci začínajú. Erko s Paľom to výborne naštartovali a tým nervozita opadla. Každý z hercov podal 100 percentný výkon a tak dlhotrvajúci záverečný standing ovation pôsobil na nás veľmi vzrušujúco. Gratulácie publika pretrvávali počas celého večera a tak sme nestihli ani záverečné divadlo Levičanov. Veľkým zážitkom bolo aj poďakovanie od prítomného ministra obrany p. Kašického, ktorý sa s nami priateľsky porozprával. Peterko naštartoval náš tranzit s kulisami, vyrazil nazad do Ľubele, čo bolo znamením pre nás všetkých, že festival končí aj pre nás. Celodenná únava sa prejavila v telocvični tým, že po 15tich minútach sa už ozývali pracovné nástroje oravských drevorubačov (Husquarna z ľavej strany sa striedala so STILL-kou vedľa Olinky, až jej poopadávali nátačky z karburátora). V hádzanárskej bránke jemne odfukoval Capko...

   Ťažko sa nám lúčilo s priateľmi z Častej, ale prísľub vedenia, že o rok nás pozývajú znova, našu cestu cez Trnavu, Žilinu a Ružomberok pomedzi Malatíny spríjemnil a skrátil.