História ochotníckeho divadla v Ľubeli

Attention: open in a new window. PDFPrintE-mail

Vznik divadelného súboru nie je upresnený. V obci prevládajú dve verzie, a to rok 1922 a 1923. Jedno je však úplne isté: prvé predstavenie bolo odohrané v júni 1923. Vznik divadelného súboru inicioval miestny obchodník, syn garbiara, Koloman Ondrej Urban. Tento obchodník získal pre svoje prvé predstavenie od I. G. Orlova „Až lipa zakvitne“ občanov z Ľubele, Dúbravy a Gôtovian. Predstavenie sám režíroval a bolo odohrané v starom kaštieli statkára Floriána Teichnera. V hre účinkovali: Vendelín Guoth, Mikuláš Guoth, Milan Urban, Darina Hazuchová, Bartolomej Pethö a ďalší. Po K. O. Urbanovi sa réžie chytil mladý učiteľ v Ľubeli, rodák zo Sv. Kríža - Arnold Medzihradský. V roku 1924 odohrali v jeho réžii Urbánkovu hru „Kríž pod lipami“ a jednodejstvovú hru „Pán nadporučík v civile“. Na Veľkú noc r. 1928 sa hrala hra od M. Longauerovej „Ďuro ide na vojnu“ a jednoaktovka „Zlodej“, tiež pod vedením A. Medzihradského. Hralo sa už v drevenej jednotriednej škole. Bola to jeho posledná réžia - A. Medzihradský zomrel ako 26-ročný. Na predstaveniach sa veľkou mierou podieľal tesársky majster z Ľubele, Rudolf Hazucha, ktorý pomocou ochotníkov budoval javiská. Významnou osobnosťou v divadle bol aj režisér Ambróz Lukáč - ľubeľský učiteľ. Od roku 1931 do roku 1942 zrežíroval 24 divadelných predstavení. V roku 1933 hrali už v murovanej škole na novom javisku. Kostýmy sa požičiavali z divadelnej šatnice v Turčianskom sv. Martine a neskôr od ľudí z Lipt. Sliačov a baču Turka z Nemeckej Ľupče. Postupne pribúdali herci ako: František Kandera, Ondrej Mičuda, Oľga Uhlová, Anna Rojčeková atď. Nastali vojnové roky a po nich sa divadlu zaviazal hlavne František Kandera - ďalší z éry režisérov. Jeho réžie chvíľami striedali réžie Márie a Štefana Kollárovcov, T. Havrilu, A. Duchoňa, Ľ. Vlnieškovej a Ireny Hrnčiarovej. V úlohe režiséra najdlhšie pracoval pán František Kandera, ktorý má nemalú zásluhu na udržiavaní divadelných tradícií obce. V jeho réžii  bolo odohraných množstvo predstavení a jeho poslednou hrou, hranou pri príležitosti 40. výročia SNP bola hra od J. Dohňanského „Srdcia hraníc nepoznajú“. Divadlo malo viac repríz v blízkom okolí, čo len dokazuje dobrú prácu režiséra Kanderu. V tomto období sa ukázalo viacero hercov. V povojnovom období pracovali okolo divadla spolu s Kanderom, Ondrej Mičuda, Vincent Kubík, Viliam Guráň, Oľga Guothová, Želmíra Hrnčiarová, Matúš Kubík, Dušan Lúčan, Ján Urban, Kveta Urbanová, Bibiana Guráňová a ďalší. Veľmi zaujímavá a smiešna udalosť sa stala pri hraní jedného divadelného predstavenia, v ktorom vystupovali herci i v uniformách členov Hlinkovej gardy. Práve počas predstavenia došlo k požiaru na miestnom JRD. Keďže divadelníci boli aj hasiči, odišli dvaja z nich pomáhať hasiť bez toho, aby si uvedomili, v čom sú oblečení. Keď však príslušníci VB vyšetrujúci založenie požiaru uvideli dvoch gardistov, nastalo vyšetrovanie pre niečo celkom iné. Ťažko sa to dvom hercom vysvetľovalo, ale táto smiešna udalosť sa v Ľubeli spomína dodnes. Po odohraní hry „Srdcia hraníc nepoznajú“ v roku 1985 nastalo hluché obdobie, počas ktorého vystupovali len Vincent Urban a Pavol Tomčík v krátkych komediálnych dialógoch na tému dvoch gazdov hovoriacich na aktuálne témy. Pokračovateľom Františka Kanderu v úlohe režiséra bol Vincent Urban. Bol to on, čo sa najviac pričinil o to, že v roku 1989 sa odohrala, určite za posledné obdobie, najkvalitnejšia hra od O. Bosíka „U nás taká obyčaj, alebo aby sme v hanbe nezostali“. Výkony hercov: Vincenta Urbana, Oľgy Guothovej, Bibiany Šimovej, Pavla Tomčíka, Mariany Obrcianovej a Otílie Kubíkovej boli na vysokej úrovni, čo ocenila aj porota. Získali druhé miesto v Okresnej súťaži za hru, cenu za najlepší herecký výkon (B. Šimová) a za scénografiu. A toto bolo naše posledné prihlásenie do okresnej súťaže. Ďalšiu našu činnosť sme postavili na tom, že sme tu pre diváka, ktorý ocení herecké výkony svojím potleskom a smiechom. Potom prišla v Ľubeli prestavba kultúrneho domu a tak sa nenacvičovali ani divadelné predstavenia. Sála kultúrneho domu sa zmenila na výrobňu kvadier, ktoré boli pri prestavbe použité. Na miestach, kde dovtedy sedávalo publikum boli porozkladané čerstvo vyrobené kvadry a tam, kde je dnes kuchynka, bola nazhadzovaná kopa škváry. Hneď za dverami vítala prichádzajúcich neumytá miešačka. Po „prevrate“ sa herci v našej obci nechali uniesť politikou a v divadle nastalo ďalšie hluché obdobie. S novými silami Vincent Urban v roku 1993 zrežíroval perfektnú komédiu od Štefana Kršňáka „S brokovnicou na manžela“.

V roku 1995 zrežíroval hru od Štefana Králika „Mozoľovci“. V roku 1997 prišiel Vincent Urban s novým nápadom obnoviť tradíciu pochovávania basy. V tom istom roku aj zrežíroval prvé vystúpenie tohto druhu - 1. pochovávanie basy. U divákov to malo veľkú odozvu a tak sa pokračovalo v tomto štýle ďalšími dvoma predstaveniami - 2. pochovávanie basy a 3. pochovávanie basy. Tieto predstavenia boli robené klasickým štýlom cirkevného pohrebu. Hlavnou postavou bol vždy farár, kantor, miništranti a smútočné zhromaždenie. Pretože na publikum predstavenia začínali pôsobiť fádne, v roku 2001 a 2002 (4. pochovávanie basy5. pochovávanie basy ), boli vystúpenia obohatené o drobné scénky, ktoré s pohrebom bezprostredne súviseli. V roku 2001 Vincent Urban zrežíroval tragikomédiu od Emila Svetoňa „Testament“. V roku 2003 v „premiérovej“ réžii Pavla Tomčíka bolo odohraté 6. pochovávanie basy. V tomto roku to bola nielen premiéra Pavla Tomčíka, ale aj úplná zmena v doterajších vystúpeniach. Pochovávanie sa nieslo v socialistickom duchu, keď hlavnou postavou obradu nebol farár, ale predseda MNV ( starosta Obecného úradu ). Vystúpenie nás vrátilo do doby vlády predošlého režimu a staršej generácii pripomenulo časy, keď sa u lekára neplatilo 20,- Sk za vyšetrenie. 9. júna 2003 nastal medzník v ponímaní divadla aj tým, že herec Erik Gemzický vytvoril webovú stránku nášho súboru. 25.12.2003 v réžii Vincenta Urbana bola pred domácim publikom v premiére odohraná ďalšia komédia od Jána Soloviča „Žobrácke dobrodružstvo“. Toto predstavenie sme po prvý krát reprízovali aj v Liptovskom Mikuláši. V tomto roku začal sponzorsky s nami spolupracovať miestny podnikateľ Juraj Bubniak, ktorý nám vo vlastnej réžii vozieval na divadelné vystúpenia všetky kulisy a technikov, ktorí v dostatočnom predstihu postavili scénu a herci sa mohli venovať už iba odohraniu divadla. Pomáhalo nám trio Oškovcov - Daniel, Jozef a Milan. V roku 2004 bolo v spoluréžii Pavla Tomčíka a Jany Mlynarčíkovej nacvičené a odohrané 7. pochovávanie basy. Po prvý krát sme s „basou“ boli v susedných Liptovských Kľačanoch. Reakcia od občanov bola taká perfektná, že sme sa dohodli, že v Lipt. Kľačanoch budeme s basou vystupovať pravidelne, vždy v predpremiére. V tomto istom roku sme v premiére (25.12.2004) pred domácim publikom odohrali veselohru od Emila Göllnera „Aká bolesť - taká medecína“. Hru začal režírovať Vincent Urban, podieľal sa aj na scénografii, no v decembri prenechal réžiu Pavlovi Tomčíkovi. V réžii Pavla Tomčíka bolo pripravené a odohrané aj 8. pochovávanie basy, ktoré sa nieslo v duchu ľubelskej televízie - TV Lániky. Redaktori miestnej televízie "zabrdli" takmer do všetkého, čo s obcou priamo a nepriamo súvisí.

Sezóna 2005/2006 bude zapísaná v dejinách ľubeľského divadla veľkými písmenami. Počas prípravy nového divadelného predstavenia sme nezabudli na našu dlhoročnú členku Oľgu Guothovú, ktorá oslávila okrúhle jubileum 60. rokov. V prestrojení za Mikuláša, čerta a anjela jej v mene celého súboru boli poblahoželať vybraní členovia. 25.12.2005 sme v premiére pred domácim publikom odohrali komédiu v dvoch dejstvách od Rudolfa Maříka Ofenzíva pána Koníčka. Hru režíroval Pavol Tomčík a prvý krát k práci režiséra privoňala aj Marika Nováková. Po sedemnástich rokoch sme sa odhodlali vystúpiť s divadlom pred porotou a to rovno pred mikulášskym publikom. Získali sme ocenenie za najlepší mužský herecký výkon (P. Tomčík). Šestnásť vystúpení dalo hercom poriadne zabrať, ale vyvrcholenie za účasti ministra kultúry pána Františka Tótha v repríze pred domácim publikom dňa 17.3.2006 malo aj iný náboj. Známa osobnosť zo zábavných relácií Jozef Pročko uskutočnil dlho pripravovanú akciu relácie TV JOJ Nikdy nehovor nikdy. A o čo Jožovi Pročkovi išlo? V mesiaci február zavolala nášmu predsedovi "zástupkyňa ministerstva kultúry", že ľubeľské ochotnícke divadlo získalo dotáciu 2500 € z podporného fondu V4. Po osobnom stretnutí nášho predsedu s hovorkyňou ministerstva kultúry, slečnou Pavlíkovou na Obecnom úrade v Ľubeli, boli dohodnuté podrobnosti odovzdania dotácie. To, že za všetkým stál Jožo Pročko sme sa dozvedeli až po pätnástich minútach hrania prvého dejstva, keď namiesto Tekly vbehol na javisko Jožo Pročko so slovami Nikdy nehovor nikdy. Cesta z Bratislavy do 300 km vzdialenej Ľubele, absolvovaná ministrom kultúry a štábom TV JOJ, sa dá považovať za istú formu zviditeľnenia súboru. Toto všetko mohli diváci vidieť na TV JOJ. Nesmieme zabudnúť, že 19. februára 2006 sa konal na futbalovom štadióne v našej obci, exhibičný hokejbalový zápas tenistov - reprezentantov Slovenska a obecným výberom Ľubele. Tento zápas, ktorý skončil nerozhodne spolukomentoval s Jožom Pročkom aj náš predseda Pavol Tomčík 28.2.2006 sme uskutočnili prevrat aj v spôsobe pochovávania basy. 9. pochovávanie basy v réžii Pavla Tomčíka a Mariky Novákovej sa nieslo v znamení estrády Sedliak basa šov. Prvý krát nám vypomáhala živá hudba v podaní kapely C.I.T. (Mince z vodotrysku) pod vedením dirigenta Johna Durnoviča. Zaznel tu aj duet Glganie, vystúpila skupina TATU z Ruska, Ňadranka z Juhoslávie a duo Gotwald - Vložek z Česka. Pri záverečnej skladbe od liptovskej skupiny Ploštín Punk - Nás čaká Hollywood náhle skonal basár a Drahuška skonštatovala exitus basy. V svätom kultúrnom dóme v Ľubeli celebroval obrad Mons. Tomčikaj zo sihôtskej diecézy. V mesiaci marec boli naši herci Pavol Tomčík a Erik Gemzický prizvaní Jožom Pročkom do Bratislavy, kde poslúžili ako hlavné postavy v prestrojení za transvestitov pri nachytaní "najpreberanejšej osobnosti" z prvých Vyvolených - Desperada. Aký spôsob si na to zvolili, vzhliadli diváci na TV JOJ. V tomto mesiaci na TV Liptov odvysielali spot, v ktorom divákom Liptova bolo predstavené aj ľubeľské divadlo ako súčasť prehliadky amatérskych súborov.To, že nám nie je jedno ako bývajú naši herci, sme dokázali 23.4.2006 návštevou nášho herca Števa Vrbenského, ktorý svojpomocne skultúrnil dom po starej mame Lúčanovie. Ako spomienku na tento deň sme mu kúpili hodiny, avšak také isté sme po vstúpení do obývačky uvideli v sekretári. Počas 9. pochovávania basy skupina C.I.T. spoznala kvality našich hercov a ponúkla účinkovanie vo večernom programe v "obnovenom" podniku Hudobroň. Na "vysviacke" tohto podniku sa podieľali Lenka Ošková, Pavol Tomčík a Erik Gemzický. 14.7.2006 sme nezabudli ani na nášho podpredsedu Erika Gemzického, ktorý promoval na "ižimiera". Jeho promócii sa zúčastnil aj predseda Pavol Tomčík, ktorý v prestrojení za kňaza na slávnostnom obede kázňou požehnal Erikovi. 22.7.2006 sme po prvý krát v novodobej histórii vystúpili v amfiteátri na Lúčkach so svojou 16. reprízou tohtoročného divadla, kde nám vypomohlo aj spevácke duo Janka Ošková (Tiborova) & Štefan Vrbenský (Bukso). Toľko opakovačiek dalo celému kolektívu poriadne zabrať a tak sme 29.7.2006 zorganizovali II. ročník brigádogulášu. Poriadili sme naše priestory v suteréne a všetko pripravili na nacvičovanie ďalšieho divadla. Že nám do toho vojde ešte ďalšia akcia s Jožom Pročkom sme vtedy ani netušili. 26.8.2006 sme sa vybrali do Bratislavy nachytať Barbaru Haščákovú - speváčku, ktorá sa vrátila nachvíľu domov z ospevovanej Ameriky. Mária Ošková, Lenka Ošková, Ján Durný, Erik Gemzický a Pavol Tomčík bavili v divadle GUnaGU v Bratislave obrovské kúpené publikum a prostredníctvom TV JOJ aj celé Slovensko. Táto divadelná sezóna bola jedna z najvydarenejších v histórii súboru, ak ju nemôžme považovať za najvydarenejšiu, pretože hodnotiť predvojnové, vojnové a povojnové obdobie môžeme len z dostupných zachovaných informácií.

Sezónu 2006/2007 sme, ako vždy, začali výberom divadelnej hry. Po dlhších úvahách a triedení sme vybrali komédiu v troch dejstvách Ošklbaný páv od Inge Ristockovej. Réžijne sa na nacvičovaní podieľali Matej Húlek a Pavol Tomčík. Herecké obsadenie bolo po dlhých rokoch poznamenané tým, že sme povolali do svojich radov hercov z Gôtovian (Vierka Durná - ukrajinka) a Dúbravy (Alena Nemcová - banďúrka - rodáčka z Ľubele). Táto komédia bola 95-ta odohraná hra divadelníkov z Ľubele a bola význačná aj preto, že v prvom divadelnom predstavení v roku 1923 hrali, okrem Ľubeľcov, aj herci z Gôtovian a Dúbravy. Tvrdú prípravu sme obohatili návštevou vitálneho sveta na hoteli Permon na Podbanskom. 2. decembra 2006 sme uskutočnili 1. ročník Divadelníckej kapustnice. V tejto tradícii chceme pokračovať, pretože aj takéto akcie napomáhajú k utužovaniu kolektívu. Premiéru sme odohrali, už tradične, pred domácim publikom 25. 12. 2006. Druhý januárový týždeň si diváci Liptova mohli vzhliadnuť reportáž o ľubeľskom divadle, ktorá v najsledovanejšom čase bola vysielaná celý týždeň. V tomto období sa už užšia partia v zložení Pavol Tomčík, Erik Gemzický, Marika Nováková a Lenka Ošková zaoberala prípravou jubilejného 10-teho pochovávania basy, ktorá tentoraz pripadla na 20.2.2007. Niesla sa v štýle "dedinky strediskovej", ktorú navštívil hosť z ďalekej Arábie. Postupne mu bola ukázaná celá dedina, so všetkými pre aj proti. Estráda vyvrcholila pred Obecným úradom, kde Arab začal flirtovať s basou Esterou, čo sa jej stalo osudným. Ešteže nablízku býva don Matelko, ktorý skráteným obradom poslal basu, na štyridsať dní, pod povalu javiska. Tak ako v predošlom ročníku, tak aj tohto roku pomáhala oživiť atmosféru skupina C.I.T. z Liptovského Mikuláša. Za jej doprovodu sa diváci pobavili na aktuálnych duetoch o obci. Reklamný spot o tomto vystúpení bol znovu vysielaný na TV Liptov. Divadelný súbor prekvapila ponuka STV, s návrhom na spoluprácu pri príprave medajlónu o ľubeľskom divadle. Odvysielaný bol 12.2.2007 na STV2 v relácii Regionálny denník. Na obrazovke STV sme boli po prvý krát v histórii, čo môžeme považovať za ďalší významný posun pri zviditeľňovaní ľubeľského divadla. Prekvapenie bolo ešte väčšie, keď nám zo štúdia oznámili, že reportáž o našom divadle bude odvysielaná aj v hlavných správach - Noviny STV dňa 10.3.2007. Že naše smerovanie je správne sme sa presvedčili pri reprízovaní hry Ošklbaný páv v DK v  Lipt. Mikuláši, kde sme po prvý krát vypredali hlavnú sálu. Porota sa chtiac nechtiac musela pridať k tlieskajúcemu obecenstvu a stala sa súčasťou standing ovation. Pavol Tomčík a Erik Gemzický navrhli a spracovali logo divadelného súboru a divadlo dostalo nový názov po zakladateľovi K. O. Urbanovi. Striga na metle znázorňuje prezývku Ľubeľcov v okolitých dedinách, rok 1923 znamená vznik divadla a skratka ĽOD vyjadruje názov Ľubeľské Ochotnícke Divadlo. Toto logo sme použili na tričká pre hercov, v ktorých sme aj takýmto spôsobom reprezentovali organizáciu. V máji naše divadlo dostalo ponuku od Termal Park Bešeňová na natočenie reklamy pre Poľskú TV.  Z natáčania sme boli "opáčiť" malú Vanesku Novákovú - dcérku našej herečky Mariky Novákovej - Hrbatej.

Rok 2007 bol ďalším medzníkom v našom divadle tým, že sme po prvý krát v histórii cestovali s divadlom za hranice Liptova. Pri príležitosti dňa Matiek sme vystúpili v Kysuckom Novom Meste. V tom istom mesiaci sme sa zúčastnili aj trojdňovej prehliadky ochotníckych divadelných súborov z celého Slovenska - Festeátro 2007 v Častej v okrese Pezinok, kde sme zožali opäť obrovský úspech. Dňa 16.6.2007 sme mali výročnú členskú schôdzu, kde sme okrem neformálneho posedenia, priebežne finančne zhodnotili chod divadelného súboru. 18.8.2007 sme sa stretli na treťom Brigádoguláši, kde sme už dohadovali vystúpenie na Hodoch v Čachticiach 25.8.2007. Túto veselú akciu, kde sme sa aj výborne zabavili, poznačilo úmrtie dlhoročného člena, herca, režiséra Františka Kanderu. Rozlúčili sme sa s ním 27.8.2007. Divadelné predstavenie Ošklbaný páv predčilo všetky očakávania a vytvorilo nový divadelný rekord v počte odohraných predstavení. 26 krát sme bavili divákov rôznych kútov Slovenska a hrali sme ho už aj počas nacvičovania novej komédie od Ivany Vadlejchovej - Linka dôvery. Premiéra bola už tradične 25.12.2007 v KD v Ľubeli. Preplnená sála nás utvrdila v tom, že sme sa vybrali správnym smerom. V sobotu 2.2.2008 sme sa pričinili o udržiavanie tradícií bursovačkou po Ľubeli.

V mesiaci január 2008 STV odvysielala v relácii Ne-celebrity reportáž o Ľubeľskom ochotníckom divadle. Napriek krátkosti fašiangového obdobia sme odohrali 11-te pochovávanie basy už 5.2.2008, tradične v posledný utorok pred Popolcovou stredou. Toto obdobie bolo z hľadiska náročnosti výnimočné, lebo v krátkom časovom období sme zvládli tri náročné akcie. S komédiou Linka dôvery sme vystúpili 24 krát a znovu sme nechýbali na Festeátre v Častej, kde sme si urobili veľmi dobré meno. Okrem obcí Liptova, v ktorých sme hrávali pravidelne, nás prekvapil záujem z Lúčok, kde sme vystúpili až päť krát. Po prvýkrát sme sa predstavili v Trenčianskych Tepliciach v rámci osláv vzniku Československa. Symbolicky sme chvíľu postáli na Moste slávy, urobili pár záberov a pospomínali na všetky divadelné vystúpenia v roku 2008. Množstvo článkov o našom divadle v médiách, viacero relácií v TV Liptov, či reprízovanie „Ne- celebrít“ na STV, posunulo Ľubeľské ochotnícke divadlo zase o stupienok vyššie v očiach milovníkov divadla. 6.decembra 2008, v rámci dobrých vzťahov, naši herci navštívili Domov dôchodcov a sociálnych služieb v Liptovskom Mikuláši a odovzdali tu Mikulášske darčeky jej obyvateľom. Krátky program vniesol do duší dôchodcov úsmev a tak im Ľubeľskí ochotníci aspoň na chvílu pomohli zabudnúť na choroby a strasti života. Už počas roka, Pavol Tomčík prepisoval výbornú komédiu od Raya Cooneyho „Run for your wife“ a dal jej originálny názov „Bigamia sa nevypláca“. Pre lepšie pochopenie ju preniesol do Liptovského prostredia, do dvoch okresných miest, Liptovského Mikuláša a Ružomberka. Spolu s Lenkou Oškovou túto komédiu Pavol Tomčík aj režíroval. V predpremiére, 19.12.2008 sa Ľubeľskí divadelníci predstavili deťom miestnej ZŠ a už toto predstavenie dalo za pravdu, že diváci budú spokojní. Premiéra dopadla nad očakávanie a 25.12.2008, plná sála Ľubeľského kultúrneho domu tlieskala, nielen výborným hereckým výkonom, ale aj množstvu komediálnych scén a fráz./autor: Pavol Tomčík/

Komédiu zhliadli diváci 20x a vždy ju odmeňovali búrlivým potleskom. Samozrejme ako správna divadelná partia, sme sa zúčastnili aj niekoľkých spoločných akcií, na ktorých sme opäť o niečo viac upevnili náš divadelný kolektív. Dňa 12.4.2009 sme boli pozvaní na Veľkonočný bál, ktorý sa uskutočnil vo Svätom kríži. Do tanca nám hrala skupina Ploštín Punk, to znamená, že o zábavu bolo naozaj postarané. Neubehlo veľa času a znovu sme sa stretli 2. mája pri príležitosti výročnej schôdze, na ktorej sa zúčastnili aj divadelníci, ktorí pôsobili v minulosti na "doskách, ktoré znamenajú svet" a teraz nás chodia pravidelne podporovať na premiéry našich vystúpení. Ani tento rok sme nemohli chýbať na divadelnom festivale, ktorý už tradične organizovali naši kolegovia z Častej. Festival sa konal od 26.6 do 28.6.2009. Poriadne sme si to tam užili a potešil nás aj potlesk spokojného publika. Potom sme sa už mohli len "pokochať" na hereckých výkonoch ostatných účastníkov festivalu. Bolo o nás veru dobre postarané. Už tradične sme sa zúčastnili aj výletu na hrad Červený Kameň a v noci sa nám už sladko "odfukovalo" na "mäkkučkých" karimatkách, v teplých spacákoch a nad ránom naše uši opäť potešil štebot "čkorcov". Keď sme sa v nedeľu ráno lúčili, bolo nám všetkým veľmi ľúto, že ten pekný čas, plný oddychu a zábavy sa končí. Avšak hriala nás pri srdci myšlienka, že presne o rok sa opäť všetci stretneme na Festeátre v Častej. Práve Častá vyprovokovala vedenie divadla k myšlienke o usporiadaní podobného festivalu aj v našej obci. Myšlienka dostala jasný rozmer až po stretnutí so starostom Ľubele, ktorý sa zaviazal, že sa na usporiadaní bude podieľať aj obec Ľubeľa. Dali sme hlavy dokopy, vymýšlali sme, tvorili sme, aby bolo všetko "tip-top" a aby ten náš festival bol tým naj! Hľadali sa sponzori, ktorí boli veľmi ochotní a pomohli nám s organizáciou, rozposlali sa pozvánky ostatným divadelným súborom a už nám ostávalo len čakať. Čakať na to, koľkí z oslovených nám pošlú kladnú odpoveď, že sa nášho festivalu zúčastnia. Na naše prekvapenie a veľkú radosť, tento nápad nadchol aj okolité divadelné súbory a pozvanie prijali. Mnohí z nás sa večer pred začiatkom festivalu modlili, aby všetko dobre dopadlo a ani oka nezažmúrili z toľkého napätia.  V dňoch 10.-12. júla 2009 bol teda v Ľubeli usporiadaný 1. ročník Ľubeľafestu. Zúčastnilo sa ho samozrejme DIVADLO  NA KOLENE  z Častej, LUNETRDLO z Partizánskej Ľupče, susedná folklórna skupina CHABENEC z Dúbravy a divadelníci z MADOS-u pri DS MS v L. Mikuláši. Po festivale, ktorý bol naorientovaný do KD v Ľubeli, sa atmosféra preniesla do Sadu ovocinárov (Mičurínskej záhrady) v Ľubeli a vyvrcholila veselicou. Spokojnosť s festivalom podnietila činovníkov začať pracovať na príprave ďalšieho ročníka tohto prospešného podujatia. Po divadelnej sezóne došlo opäť k striedaniu na režisérskom poste, keď Pavla Tomčíka vymenil navrátivší Vincent Urban. Ten v spolupráci s Mariannou Magerčiakovou a Marikou Novákovou nacvičil komédiu v troch dejstvách, od Emila Göllnera - Ulička. Mladým divákom z miestnej ZŠ, sa predstavili herci v predpremiére, už 21. decembra 2009. Tradične 25. decembra už tlieskala plná sála KD v Ľubeli výkonom hercov, ktorý svoj voľný čas venovali v tejto sezóne práve Uličke. /autor: Lucia Kanderová, Pavol Tomčík/

 

Rok 2010

Po úspešnej premiére hry Ulička sme sa opäť, celá partia, zúčastnili množstva spoločných podujatí, medzi ktoré patril aj Športový Ples v Žiari, kde sme sa znovu všetci vynikajúco zabavili. Avšak ples v Žiari nebol jediným v tomto roku. 6. februára 2010 sme nemohli chýbať ani na XIII. reprezentačnom plese starostu obce u nás v Ľubeli. Veď čo by to bola za zábava, keby sme tam chýbali my? Avšak okrem plesania a zabávania sa sme si plnili aj svoje divadelné „povinnosti“. Okrem odohrávania množstva repríz našej hry, dňa 13.2.2010 sme úspešne zorganizovali aj fašiangovú bursu, ktorá je už neodmysliteľnou tradíciou v Ľubeli. A tak sme využili situáciu, poobliekali sme sa do toho, čo sme doma našli a vybrali sme sa do ulíc. Po náročnom dni nás už za odmenu, čakalo pohostenie v kultúrnom dome. V tomto období sme pracovali aj na ďalšej Ľubeľskej tradícii a tou je pochovávanie basy. Zapojili sme fantáziu a všetci sme spoločne vytvorili program, ktorý vyčaril úsmev na tvárach mnohých ľudí, ktorí nás prišli podporiť svojím potleskom 16. februára 2010, kedy sa pochovávanie basy odohralo. No a samozrejme, ako to už býva zvykom, po tomto „smútočnom akte“ nasledovala zábava až do polnoci, kedy sa začal pôst. V máji, kedy sa konala výročná členská schôdza ĽOD, nahradila po 22 rokoch Pavla Tomčíka na poste predsedu,  Mária Ošková. A po výročnej schôdzi sme si opäť naplánovali spoločný výlet, za ktorý sa môžeme poďakovať hlavne našej vynikajúcej predsedníčke Majke Oškovej, ktorá nám vybavila ubytovanie. A tak sme sa 28.5 pobrali na krátky, ale za to výlet plný zážitkov do dedinky Varín. S miernymi komplikáciami sme nakoniec trafili do cieľa. Očarení krásnym prostredím sme sa ubytovali a na druhý deň hneď ráno sme sa pobrali na turistiku. Najskôr sme sa obávali, či to všetci zvládneme, ale nakoniec sme neoľutovali, pretože Jánošíkove diery sú naozaj skvostom, ktorý vytvorila príroda. Opäť sme utužili náš divadelný kolektív a bohužiaľ ani sme sa nenazdali a balili sme kufre. Bolo nám ľúto, že to trvalo tak krátko, ale odchádzali sme s vierou, že sa sem opäť o rok vrátime. Tak dúfajme, že sa nám to splní. Čas rýchlo utekal a zrazu tu bol koniec prvého letného mesiaca. Spolu s ním nás však čakala ďalšia milá „povinnosť,“  a to účasť na ďalšom ročníku Festeátra v Častej. Tento divadelný festival sa konal v dňoch od 26.6 do 28.6.2010 a my sme tam opäť nemohli chýbať. Všetci sme sa tešili a boli sme plní očakávaní, čo pekné nám prinesie tento ročník Festeátra. A Častované, ako si naši kolegovia hovoria, sa veru nedali zahanbiť a postarali sa o nás tak, ako sa patrí. Herecké výkony členov zúčastnených divadelných súborov boli vynikajúce, avšak ani my sme za nimi nezaostávali a na konci nášho predstavenia nás publikum aj patrične odmenilo svojím burácajúcim potleskom. A tak sme sa po troch spoločne strávených dňoch pobrali späť do našej malej dedinky, s dobrým pocitom, že sme nesklamali a úspešne sme reprezentovali Ľubeľu aj za hranicami Liptova. Tak ako minulý rok, hneď po návrate z Častej sme sa začali aktívne venovať organizácii Ľubeľafestu, aby všetko bolo tip-top a nič sme nenechali na náhodu. Naše úsilie zorganizovať peknú akciu nevyšlo „nazmar“ a v dňoch od 16. do 18. júla 2010 sa konal ďalší ročník nášho divadelného festivalu, na ktorom mohli diváci vidieť aj folklórnu skupinu Chabenec zo susednej obce Dúbravy, z väčšej diaľky nás svojou účasťou poctilo aj Celkom malé divadlo zo Žemberoviec, naši kolegovia z Častej tiež nemohli chýbať a publikum sa mohlo „pokochať“ aj na herecných výkonoch členov divadla Lunetrdlo z Partizánskej Ľupče alebo klubu odboru mladých matičiarov z Liptovského Mikuláša. Účastníci sľúbili, že sa o rok opäť s radosťou vrátia a my sme tohtoročný festival zhodnotili na výbornú. Už teraz sa nevieme dočkať, čo nové nám prinesie budúci ročník. O necelý mesiac nás čakala ďalšia repríza úspešnej hry Ulička a to v Domove dôchodcov v Liptovskom Mikuláši. Ľubeľci sa s komédiou predstavili 17x a sezónu zakončili až 10. augusta r. 2010 v Domove dôchodcov v L. Mikuláši. Práve na túto reprízu sme sa veľmi tešili tak ako každý rok a to práve pre neopakovateľnú atmosféru prostredia, kde nás ľudia vždy privítajú s otvorenou náručou a sú vďační za spríjemnenie každodennej rutiny. Svoju spokojnosť nám diváci dali najavo potleskom a usmiatymi tvárami. O štyri dni neskôr sme sa chystali na niečo iné. Člen nášho divadla, Vincent Urban, oslavoval svoje úctyhodné 60te narodeniny. Na oslavu sme boli samozrejme pozvaní aj my, ale to ešte Vinco netušil, čo sa naňho chystá. Aká by to bola oslava keby divadelníci niečo nevymysleli? A tak sme oslávenca prekvapili krátkou, ale za to výstižnou kultúrnou „vložkou“, ktorú sme si pripravili špeciálne pre neho.  Zavinšovali sme mu k jeho krásnemu sviatku a potom sa už rozprúdila zábava ako sa patrí. No a musíte uznať, že po takýchto výkonoch sme si zaslúžili odmenu, ktorou bol oddych v horách. Najskôr sme 24. augusta zorganizovali spoločnú túru v nádhernom prostredí Vysokých Tatier, a to výstup na Hincove plesá. A neskôr nás „vietor zavial“ až do Slovenského raja, kde sme strávili 4 krásne dni od 2. do 5.9.2010. Po načerpaní energie sme mohli opäť pokračovať v divadelnej činnosti a odohrali sme ďalšiu reprízu. Tentoraz v prostredí, ktoré bolo pre nás nové a to v Hriňovej. Bolo to 23. októbra 2010 a znovu sme úspešne obhájili svoje meno. V roku 2010 sa však stala mimoriadna udalosť. Do našich divadelných kruhov pribudol nový prírastok. Divadelníčke Mariane Magerčiakovej sa narodil synček Tobias Mojmír. Museli sme ho patrične privítať a 23.11.2010 sme sa pobrali na „opátračky“ k Magerčiakovcom. Ani sme sa nenazdali a bol tu december čo znamenalo, že premiéra nového divadelného predstavenia je už za dverami. Usilovne sme po večeroch skúšali a výsledok mohli posúdiť sami diváci, ktorí nás prišli podporiť v krásny vianočný čas, 25.12.2010. Obávali sme sa, či všetko dopadne tak, ako má, či nezabudneme text, či nám technici pustia správne hudbu a svetlá, či ujo Mirko dobre otvorí oponu, či...... Avšak ako sa nakoniec ukázalo, naše obavy boli neopodstatnené a všetko dopadlo nad naše očakávania. Tak sme začali novú divadelnú sezónu divadelnou hrou Starostove kuchárky, pod taktovkou Petra Gustáva Hrbatého. /autor: Lucia Kanderová, Pavol Tomčík/

 

Rok 2011

Ako správna divadelná partia sme rok 2011 privítali spolu na silvestrovskom posedení, kde sme si zatancovali, zaspievali a tešili sme sa, že nás čaká ďalší úspešný rok. Neubehlo veľa času a medzi reprízami hry Starostove kuchárky, naši členovia Mirko, Alenka, Majka, Dano, Milan a Jožko v rámci osláv ich 50tky zorganizovali 27.2.2011 divadelnú zabíjačku u Banďúrov. Odnieslo si to chúďa prasa, ale veru padlo na úžitok. Naši chlapi urobili fajné klobásky, slaninku, jaternice aj tlačenku a žienky sa  chytili varechy a ukuchtili vynikajúce zabíjačkové špeciality, po ktorých sme sa všetci len tak oblizovali. Svojou návštevou nás poctil aj pán starosta Milan Kubík, ktorého sme privítali tak, ako sa patrí, a teda zeleným kobercom, po ktorom sa hrdo prešiel J Nuž, ale okrem zábavy nás čakali aj ďalšie povinnosti. Najskôr to bolo pochovávanie basy Estery dňa 8.3.2011, o ktorú sa pobili anjel s čertom, mohli ste vidieť útržky z jej života a aj módnu prehliadku, ktorá bola vyvrcholením večera. Neskôr, 30.3.2011 sme odohrali reprízu našej hry v Liptovskom Mikuláši, kde nás opäť raz privítalo úžasné publikum. No a na Veľkú Noc sme znovu potešili publikum v Ľubeli, ktoré si mohlo vychutnať divadlo a neskôr aj diskotéku, ktorú sme organizovali my. Leto sa pomaly blížilo a dňa 14.5.2011 bola naplánovaná výročná schôdza. Zišli sme sa všetci divadelníci a nálada bola ako vždy,  výborná. Ako už bolo spomenuté, v našom súbore máme tento rok až 6 členov, ktorí oslavujú krásne okrúhle 50te narodeniny, a tak pri tejto príležitosti zorganizovali spoločný pobyt na chate Jahoda kde sme strávili celý víkend od 20.5 do 22.5.2011. A veru stálo to za to. Medzi pozvanými boli aj divadelníci, ktorí momentálne neúčinkujú s nami, ale stále patria do našej divadelnej partie. Samozrejme, že sme pre oslávencov pripravili aj špeciálne prekvapenie, veď 6x50 rokov neoslavujeme každý deň. Na chate ich privítal kráľ Vincentus Urbánus zvaný Šantákus so svojou vernou družinou a trubadúrmi, ktorí mu asistovali. Kráľ udeľoval každému jubilantovi tituly a odovzdával diplomy. Na záver sme im ešte zaspievali známu pesničku, Čo že je to päťdesiatka….v našom vlastnom prevedení s originálnym textom. No a potom sa už iba jedlo, tancovalo, spievalo pri ohni s gitarou aj harmonikou…no zábava bola super. Okrem týchto našich päťdesiatnikov sme však mali aj ďalších dvoch oslávencov. A to Erika Gemzického, ktorý oslavoval 22.5. narodeniny a Julku Hrbatú, ktorá v ten istý deň mala meniny. Aj tým sme patrične zablahoželali. Po tejto akcii sme absolvovali mnoho repríz a potom od 17.6. až do 19.6. sme sa vybrali opäť po roku do Varína. Navšívili sme už tradične Jánošíkove diery, poniektorí odvážne zdolali aj Súľovské skaly, za čo im patrí obdiv. Nabrali sme energiu z prírody a mohli sme ďalej pokračovať v pestrej divadelnej činnosti. V dňoch od 1.7. do 3.7.2011 sme sa zúčastnili na Festeátre v Častej. Na tento festival sme sa veľmi tešili a ako vždy nás nesklamal. Šťastlivo a bez blúdenia sme trafili na našom luxusnom aute snov, v ktorom sme vyzerali ako Ukrajinci, čo prišli predávať koberce J Ale nám to vôbec nevadilo hlavne, že sme sa zabávali. V Častej sme ako prví otvárali festival a potom sme si už mohli naplno vychutnať výkony ostatných súborov. S prísľubom, že sa po roku opäť vrátime sme sa rozlúčili a čakala nás cesta domov. Po návrate z Častej sme sa však museli hneď pustiť do roboty, pretože nás čakal ďalší ročník Ľubeľafestu. Divadelný festival sa konal od 15.7. do 17.7.2011. Práve Ľubeľafest ukončil jednu z ďalších úspešných sezón nášho divadla a my sme sa mohli pustiť do nacvičovania a prípravy novej divadelnej hry. Peter Gustáv Hrbatý vzal do rúk klasickú hru, ktorú dobre pozná každý z nás, a to Revízora od N. V. Gogoľa a upravil ju presne podľa našich potrieb. Predpremiéra pre žiakov zo základnej školy sa konala 22. decembra 2011 a premiéra samozrejme tradične 25. decembra. V hre sme divákovi priniesli moderný pohľad na situáciu primátora (Erik Gemzický), jeho rodiny a iných predstaviteľov mesta, keď sa dozvedia, že do mesta má prísť kontrola. Na scéne sa však objaví Bartolomej Chlesták (Peter G. Hrbatý) a všetko dostane iný spád. Napriek tomu, že originál bol predstavený divákom v roku 1836, je táto komédia nadčasovým zobrazením skorumpovanej spoločnosti, mocenskej deformácie ľudí a manipulácie. Silvester a nový rok, sme opäť oslávili spoločným posedením, každý z nás si dal novoročné predsavzatie a spolu sme si priali, aby naše divadlo stále napredovalo a bolo úspešné. /autor: Lucia Kanderová/

 

Rok 2012

Ani sme sa nenazdali a bol tu február, ktorý so sebou priniesol aj jednu z ďalších ľubeľských tradícií, a to Pochovávanie basy Estery. Tento rok sa nieslo v znamení detektívov, kriminálok a vyšetrovania vraždy nebohej basy. Na javisku sa stretli vyšetrovatelia zvučných mien, ako napríklad Sherlock Holmes, Hercule Poirot či Derrick spolu s jeho kolegom Harrym. Pátranie po vrahovi však nakoniec ukončil až policajný prezident Spišoslav Jariak spolu so starostom obce Milan Kubíkom, ktorí upokojili prítomných, že basa Estera neumrela, len bude 40 dní odpočívať a po pôste bude opäť zabávať ľudí. No a ako to už býva zvykom, po pohrebe prichádza kar, a tak sme sa spoločne zabávali ešte do polnoci. Treba dodať, že pri tomto podujatí dostalo príležitosť ukázať svoje herecké schopnosti množstvo mladých ľudí, ktorí s javiskom ešte nemali skúsenosti, ako napríklad Pavol Habiňák, František Vyšňan či Šimon Kandera. Okrem nich sme tu mali aj menšie deti, ktoré sa nedali zahanbiť a ukázali, čo v nich je. Ako správny kolektív, ktorý sa stretáva aj mimo javiska, sme si 29. apríla vyšli na nedeľnú prechádzku k Vrbickému plesu a časť divadelníkov tak príjemne zrelaxovala a nabrala sily do ďalšej činnosti v krásnom prostredí. Azda nikto z nás nezabudne na reprízu našej hry v Liptovských Behárovciach, kde sme znovu dokázali, že ochotnícke divadlo je o tom, že sa hrá v akýchkoľvek podmienkach, pretože hlavným cieľom je potešiť divákov. Túto reprízu sme odohrali doslova v „prednej izbe“, v stiesnených priestoroch, no aj napriek tomu sme zo seba dali to najlepšie, čo sme vedeli a diváci to aj patrične ocenili. Dňa 5. mája 2012 sa uskutočnila výročná schôdza nášho súboru. Je to udalosť, na ktorú sú pozvaní nielen tí, ktorí v súčasnosti účinkujú v divadle, ale aj naši divadelní pamätníci. Opäť sme si príjemne posedeli a zaspomínali na to, čo bolo, ale aj naplánovali to, čo nás ešte len čaká. V júni sme absolvovali aj brigádu v našej divadelnej miestnosti. Prevetrali sme kostýmy, všetky rekvizity, poupratovali sme, aby sme sa aj naďalej mohli spolu stretávať v čo najlepšom prostredí. V piatok 22. júna sa členovia nášho súboru - Marika Nováková, Alenka Nemcová, Júlia Hrbatá a Peter G. Hrbatý, zúčastnili svojím vystúpením na Stoličných dňoch - ako "predskokan" k živým šachom. A niektorí z nás ich boli aj podporiť svojím potleskom. Ku koncu júna už neodmysliteľne patrí návšteva našich západných bratov „Častovanov“ na Festeátre. Tento rok sa festival konal od 29. júna do 1. júla a opäť sme úspešne reprezentovali Liptov za jeho hranicami. Presne o mesiac sme sa zúčastnili Dubákfestu, čo bol volejbalový turnaj, ktorý sa konal v obci Dubové. Do týchto končín sme zavítali prvýkrát, no aj napriek tomu nás potlesk divákov presvedčil, že svoju „prácu“ robíme dobre. V tomto čase už vrcholili prípravy aj na náš Ľubeľafest. Konal sa v dňoch od 3. do 5. augusta a veľmi nás potešilo, že naše pozvanie prijali súbory z Hriňovej, Častej, Bobrovca či Likavky. Okrem toho, pre najmenších divákov si pripravili predstavenie deti z materskej školy a aj naše divadelné deti pod režisérskou taktovkou Mariky Novákovej a Alenky Nemcovej. Tento ročník Ľubeľafestu bol spojený aj s oslavou 90. výročia vzniku Ľubeľského ochotníckeho divadla K. O. Urbana, a tak bolo pripravené posedenie s členmi súčasnými aj bývalými, ktorí si spoločne zaspomínali na to, keď aj oni stáli na doskách, ktoré znamenajú svet. V rámci festivalu nacvičili aj mladí ochotníci pod vedením Petra Gustáva Hrbatého krátku inscenáciu s názvom Fajka, britva a žena, ktorá mala u divákov úspech a tak bola reprízovaná aj v druhý deň festivalu. 11. augusta sme sa zúčastnili na súťaži vo varení gulášu, ktorá sa konala v našej obci, a aj keď sme nevyhrali, náš guláš nám chutil najviac. Potom sme si spoločne vyšli na Country zábavu, kde sme opäť utužili kolektív a ukázali sme, ako sa vieme baviť. Letné obdobie však pre nás neznamenalo koniec festivalov. Ďalšieho sme sa zúčastnili 20. – 21. októbra v meste Tisovec, bol to festival s názvom Fedimák. Tu sme sa stretli aj s našimi kamarátmi z Častej. To už boli prípravy na našu premiéru v plnom prúde. Čakali nás skúšky počas dlhých zimných večerov, ale robili sme to s chuťou, pretože sme vedeli, že naše domáce publikum to vie patrične oceniť. Tento rok sme náš repertoár obohatili o hru od Ladislava Smočeka, ktorú upravil náš režisér Peter G. Hrbatý, pod názvom Doktor Hvezdoň Burke a jeho prapodivný deň. Predpremiéra sa konala 21. decembra a aj napriek množstvu prekážok sme ju zvládli a s prvým sviatkom vianočným sme odštartovali ďalšiu divadelnú sezónu. /autor: Lucia Kanderová/